Keď som si vyberal na sobotu akcie, mal som veľa možností. Nová Baňa nevyhrala, nebol tam stánok s langošmi ako minulý rok, tak by to nebola dobrá voľba. V Malackách som bol už viackrát, tak som nechal poháre kamarátom, "Paštikárom". Vyhral 33. ročník Záhoráckej VETERÁN RALLYE.

Dobre som vybral. Stretlo sa nás tam do 27 automobilov a asi 26 motocyklistov. Keďže bol obmedzený rok výroby, nesmrdel mi pri fotení žiadny dvojtaktný dederonec, a aj počet áut VB bol nula. Aspoň som nemusel počúvať sirénu, s ktorou ma nemenovaná Maja plašila 20 kilometrov.

Staruškovia - stroje aj piloti boli krásni, kvalitní. Moja posádka v zložení 4 ks "Bazaliek a Kóňoviek" skoro nestihla štart, vnučky objavili jarmok a kolotoče. Našťastie to len tak-tak stihli, pilotka poriadne šliapla na plyn, vyhnala sadze z výfuku a vyhrala jazdu zručnosti!

Dvojročná Noemka sa naučila ovládať špeciálne tlačidlo pred spolujazdcom, ktoré je určené na ovládanie klaksóna spolujazdcom. Áno, toto bola tá posádka, čo v sobotu najviac trúbila po celom Záhorí. Slniečko, krásna pohoda, tak vyrážame na trať. Prepletáme sa po zvlnenej krajinke a je nám fajn.

Zastavuje sa až v Kopčianskom žrebčinci s bohatou minulosťou a možno aj so svetlou budúcnosťou. Po hodinovom oddychu smerujeme naspäť do Petrovej Vsi k môjmu obľúbenému bodu každej veteránskej akcie, k obedu. Tetušky z družstevnej reštaurácie sa vytiahli. Takú výbornú polievku s pečeňovými haluškami som už dávno nejedol. Už len presun na námestie a vyhlásenie výsledkov. Pohár si odnášal každý a ja udeľujem pohár usporiadateľom. Zažil som malú komornú super akciu!! Len tak ďalej!!