Plánovanie modelu Škoda 1100 OHC (interné typové označenie 968), ktorý bol určený predovšetkým pre vytrvalostné okruhové preteky, sa začalo už na jar 1956. Do konca roka 1957 bol hotový prvý z dvoch exemplárov s otvorenou karosériou zo sklolaminátu. Toto vozidlo stále patrí k vrcholom expozície Škoda Múzea v Mladej Boleslavi. Pravidelne súťaží na národných a medzinárodných podujatiach klasických automobilov. Druhý model 1100 OHC využíva Škoda na reklamné účely, hlavne na lokálnych podujatiach v Británii.
V rokoch 1959/1960 dizajnéri pokračovali v práci na projekte 968 a vytvorili dve kupé Škoda 1100 OHC s uzavretou karosériou. Boli použité osvedčené komponenty zo sériových vozidiel. Na rozdiel od modelov Škoda Sport a Supersport, ktoré vznikli koncom štyridsiatych rokov minulého storočia, však vozidlo už nebolo postavené na centrálnom nosníku s vidlicami.
Škoda 1100 OHC Coupé namiesto toho využila ľahký, no pevný rám zvarený z tenkostenných rúrok. Pre predné kolesá bolo použité lichobežníkové zavesenie pozostávajúce z dvoch nad sebou usporiadaných trojuholníkových priečnych ramien, vzadu bola namontovaná spojovacia náprava s vlečnými ramenami.
Motor bol umiestnený za prednou nápravou a spolu s montážnou jednotkou pozostávajúcou z diferenciálu zadnej nápravy a päťstupňovej prevodovky prispieval k takmer ideálnemu rozloženiu hmotnosti a k vynikajúcemu ovládaniu pretekárskeho auta. Škodu 1100 OHC Coupé poháňal atmosférický radový štvorvalcový motor. Valec a kľuková skriňa boli vyrobené z hliníka a boli odvodené z modelu 440 "Spartak", rovnako ako kľukový hriadeľ.
Pretekárske auto vďaka optimalizovaným spaľovacím komorám a pohonu ventilov OHC, kompresnému pomeru 9,3:1, dvom karburátorom, zdvojenému dynamo batériovému zapaľovaniu od Bosch a ďalším úpravám výrazne prekonalo výkon Spartaka 40 k (29,4 kW) pri 4200 ot./min. Jeho výkon bol 92 k (67,7 kW) pri 7 700 ot./min., s pôsobivými pomerom 85 k na liter zdvihového objemu.
Krátkodobo, napríklad pri predbiehaní, mohol dosiahnuť až 8 500 otáčok za minútu. V závislosti od celkového prevodového pomeru, ktorý bolo možné upraviť podľa konkrétnej pretekárskej trate, dosahovalo dvojmiestne vozidlo s hliníkovou karosériou a pohotovostnou hmotnosťou iba 555 kg maximálnu rýchlosť okolo 200 km/h. O účinné spomalenie sa starali dvojokruhové brzdy a na zníženie neodpruženej hmoty boli na diferenciál namontované zadné bubnové brzdy.
Pretekárska kariéra dvoch kupé 1100 OHC trvala od roku 1960 do roku 1962. V roku 1966 boli predané súkromným kupcom, keď už nesmeli súťažiť kvôli zmenám v technických predpisoch, ktoré znamenali koniec pretekania v kategórii pod 1 100 cm3. Následne boli obe kupé zničené pri dopravných nehodách.
Majiteľ prvého vozidla, ktorého zachované komponenty boli použité pri rekonštrukcii, vymenil motor 1100 OHC za sériový štvorvalec s OHV časovaním ventilov z Felicie. Pôvodný motor bol dlho vystavený v odbornom učilišti v Mladej Boleslavi, kým ho definitívne namontovali do zrekonštruovaného kupé 1100 OHC.
Druhé kupé začalo horieť pri nehode. Vodičovi sa podarilo z vozidla ujsť, no hliníková karoséria bola neopraviteľne poškodená. Demontovaná unikátna zadná náprava s integrovanou prevodovkou bola pred 25 rokmi súčasťou zbierky Národného technického múzea v Prahe. Škoda Múzeum získalo v roku 2014 od súkromného zberateľa rozrezaný rám na tri časti spolu s kompletnou prednou nápravou a ďalšími zachovanými dielmi.
Znovuzrodená legenda
Ambiciózny projekt obnovy vozidla by nebol možný bez odborníkov zo Škoda múzea a ich skúseností s prácou na otvorenom vozidle Škoda 1100 OHC. Pôvodná technická dokumentácia bola tiež rozhodujúca pre úspech projektu. Takmer všetko sa zachovalo v archíve, vrátane vysvetlenia každej výrobnej sekcie a vysvetľujúceho výkresu montáže jednotlivých zostáv.
Pôvodné mechanické komponenty boli veľmi málo opotrebované, keďže auto sa zúčastnilo len niekoľkých pretekov. Renovácia celého podvozku spolu s novozrekonštruovaným chladičom, palivovou nádržou a ďalšími prvkami, bola ukončená koncom roka 2015.
Pôvodne mal byť podvozok auta vystavený v Škoda Múzeu vedľa auta s otvorenou karosériou. Namiesto toho sa však rozhodlo o rekonštrukcii kupé na plne funkčné vozidlo. Najnáročnejšou úlohou bola rekonštrukcia hliníkovej karosérie. Pôvodným konštruktérom bol bývalý továrenský konštruktér Jaroslav Kindl. Drevený model postavili vtedajší tesári podľa jeho podkladov. Hliníkové panely a jednotlivé diely ručne vyklepávala skupina klampiarov, potom ich spojila zváraním a nitovaním.
Počas celej rekonštrukcie tím reštaurátorskej dielne úzko spolupracoval s kolegami z prototypového centra Škody. Na základe skenov 2D výkresov v mierke 1:1 bola vytvorená trojrozmerná sieť kriviek, ktorá bola následne vizuálne spracovaná. Tvary jednotlivých prvkov boli starostlivo skúmané a korigované, napríklad v prednej časti vozidla a okolo zadných svetiel. Historické fotografie boli porovnané s náčrtmi a 3D modelom.
Odborníci si potom mohli vo virtuálnom štúdiu prezrieť auto zo všetkých strán a urobiť úpravy. Vznikli miniatúrne modely a následne modely predných a zadných rohov karosérie v mierke 1:1. Po odbornom posúdení, potrebných úpravách a konečnom schválení začali inžinieri pracovať na prepážkach, podbehoch kolies a ďalších prvkoch karosérie.
Karoséria bola vytvorená z hliníkových plechov s hrúbkou 0,8 mm a 1 mm, ktoré boli počas rekonštrukcie ručne zvárané a tepané do požadovaného tvaru. Obe vyrobené kupé mali pôvodne modrú farbu karosérie, ktorá vznikla chemickou úpravou eloxovaním. Na trati sa táto povrchová úprava neosvedčila, a tak boli obe autá v polovici sezóny 1962 natreté červenou farbou.
Prepracovaný projekt úplnej rekonštrukcie vozidla si vyžadoval množstvo menších komponentov, ktoré boli identické s dielmi používanými v sériových vozidlách v tom čase. Vonkajšie kľučky dverí kupé boli napríklad rovnaké ako na modeli 1200 "Sedan" a niektoré spínače a zámok zapaľovania boli použité aj v modeloch 440 "Spartak" a Octavia. Trojramenný volant potiahnutý čiernym plastom bol prevzatý zo Škody Popular, bestselleru z predvojnového obdobia.
Škoda 1100 OHC Coupé v uliciach Prahy
