Napriek tomu, že do väčšiny systémov vozidiel čoraz výraznejšie vstupuje elektronika, ostáva mechanická časť brzdového systému v zásade rovnaká. Klasické kotúčové alebo bubnové brzdy dnes nájdeme v každom aute a vždy fungujú v podstate rovnako. K hľadaniu nových riešení inžinierov motivuje nástup eMobility.
"Elektromobily v bežných situáciách brzdia v drvivej väčšine len rekuperáciou. Lenže v krízových situáciách musí fungovať aj klasická brzda, pričom auto s batériami je ťažšie ako bežné vozidlo rovnakej triedy. Požiadavky na brzdy sú tak pri elektromobiloch celkom iné," hovorí Michal Klofec, koordinátor vývoja brzdových systémov a ovládania bŕzd v oddelení technického vývoja Škoda Auto.
Prečo bubnové brzdy?
Rôznorodosť požiadaviek na brzdy viedla u elektromobilov koncernu Volkswagen – a teda aj u elektrických vozidiel Škoda – k netradičnému riešeniu: aj pomerne ťažké autá majú na zadnej náprave bubnové brzdy. Elektromobily Škoda majú totiž poháňanú zadnú nápravu, a tu sa odohráva aj rekuperácia.
Kotúčové brzdy, ktoré sú u všetkých áut na zadnej náprave vždy menej namáhané a sú aj zodpovedajúco dimenzované, sa tak pri elektromobile (s rekuperáciou na zadnej náprave) vzadu dostávajú k slovu skutočne málokedy. Hrozí teda, že zadné kotúčové brzdy by pri elektromobiloch častejšie podliehali povrchovej korózii – a preto sa pri nich využívajú bubnové brzdy.
Bubnové brzdy zadných kolies sa pri elektromobile Enyaq iV len málokedy dostávajú k slovu. V bežných situáciách sa využíva rekuperácia.
Bubnové brzdy sú kompletne dielom mladoboleslavských inžinierov. Zodpovednosť za vývoj všetkých bubnových bŕzd pre celý koncern Volkswagen má Škoda Auto už od roku 2004. Bubnové brzdy navrhujú do poslednej skrutky: riešia veľkosť jednotlivých prvkov podľa požadovaných parametrov budúcich vozidiel, napojenie brzdy na podvozkové diely, napojenie hydraulického okruhu, funkciu ručnej brzdy a mnoho ďalších detailov. Toto všetko tu navrhujú od začiatku až do konca, od prvých modelov v počítačových programoch až po praktické testy.
Chladenie bŕzd
Ešte jedna technológia, ktorú využíva celý koncern Volkswagen, má pôvod v Mladej Boleslavi. Je to systém aktívneho chladenia brzdy. V tomto prípade ide o chladenie predných kotúčových bŕzd, ku ktorým doposiaľ vzduch obvykle privádzali špeciálne kanály nachádzajúce sa v nárazníku. Tie však zvyšujú odpor vzduchu a majú teda negatívny dopad na spotrebu paliva. Vývojári Škoda Auto však prišli s riešením využívajúcim ventilátor chladiča motora.
"V prípade, že elektronika vyhodnotí napríklad potrebu intenzívnejšieho chladenia bŕzd pri dlhom zjazde z kopca, zapne ventilátor a špeciálnymi cielene umiestnenými mriežkami v podbehoch vozidla, ktoré nenarúšajú aerodynamiku, vedie vzduch k brzdám. Teplý vzduch z chladiča je stále dosť chladný na to, aby brzdy bez problémov ochladil,“ vysvetľuje Klofec nové riešenie.
