Keď som na prvého mája videl, ako ubytovaní hostia z Retro Hotela Morava blbnú v sprievode....
....celkom som sa tešil, čo šéfka hotela Ivetka a poddaní Jožko a Martin Mladoň pre nás pripravia počas Tatranského Oldtimeru 2017.
A veru nesklamali, vrátili sme sa do 30. až 50. rokov minulého storočia, keď bol postavený Hotel Morava a natáčal sa tu film Dovolená s Andělem v hlavnej úlohe s Jaroslavom Marvanom.
Všetci pozvaní účastníci zájazdu, zrazu mali predpísaný dobový kostým a bolo sa na čo pozerať. Našli sa četníci z prvej republiky, z éry KSČ a aj ženy sa predvádzali. Škoda, vtedajšia móda ešte nepoznala minisukne, tak sme len škúlili do pekne vyplnených dekoltov, aspoň ja!
Aj zamestnanci hotela sa pridali a išli príkladom v dobovom oblečení.
Prvý večer slúžil len k príchodu, uvítaniu a večernému hodovaniu. V tej Morave majú vynikajúceho kuchára. Aj Zdeněk Pohlreich by si bol pochutil!!
A kto sa prepchal, mohol si aj zatancovať.
Len Novákovej Stelle sa chcelo akosi spať!!
V noci klasika búrka a dážď. Ránko našťastie vykuklo slniečko, to bolo radosti, prišiel sa na nás pozrieť aj srnček z lesa.
Dúfam, že ho neodstrelia ako medvedicu. Štart a letíme smer Štrbské pleso. Večer som zhodil špinavca, zradcu Tr 3 A z vozíka. Áno presedlal som, už sa netrepem s Triumphom na preteky po ose pol dňa, netlačím sa, nie je mi v ňom teplo. Naložil som ho na vozík. Zaťko požičal Rawku a šup do Tatier. To je paráda a ja debil, trápil som sa ako masochista za volantom 15 rokov. Rawka ani nevedela, že niečo ťahá. Nepršalo do nej, mala klímu, rádio a tempomat. Tak som sa kochal prírodou a odteraz vozím zradcu na vozíku.
Ale naspäť k zrazu. Šéf zrazu, Martin, ma poprosil, či by som neodviezol jeho ženu. V slabej chvíľke som pristal. Je to zodpovednosť aj za druhú osobu. Keď letíš ako blázon, môžeš ublížiť dvom ľuďom a nie jednému. Preto chodím rád sám. Navyše to býva 70 až 105 kg zbytočnej váhy, čo treba voziť a brzdiť. Ale v tomto prípade, to bolo 55 kg príjemnej, múdrej a krásnej váhy.
Neľutujem. Keď si Veronika zvykla a už netlačila celou silou do podlahy, tak dostala úlohu sledovať a hlásiť autá v protismere a veru dvakrát mi aj pomohla. Ona videla, čo som ja nevidel. Ďakujem.
Štrbské pleso, klasika, plno turistov, mostíky, vypchatý medveď, maďarské langoše, skalický trdelník, čabajská klobása. Vivat Slovakia.
Ale predsa som niečo typické našiel. Počúvam zurčiacu horskú bystrinku. Tak idem nafotiť ako skáče vodička po kameňoch a viete čo som nafotil? Nič!!. Všade samé exkrementy a toaletný papier, a to 10 m od parkoviska. Jedine, že ten potok tak zurčal, ale radšej som nič nefotil, lebo by som stúpil na mínu. Hodinku sme relaxovali, vyvetrali teplo spod sukne a idem ďalej. Pri hľadaní miesta na fotku mi vyšlo, že by bolo najlepšie posadiť sa doprostred cesty a budem mať aj Tatry, aj veteránov.
Ale doprostred cesty??? Tak som poprosil uja policajta, či sa nepostaví nado mňa na prerušovanú čiaru a nebude ma chrániť vlastným telom. Nedostal som pelendrekom. Veru sa postavil, zastavil všetku premávku za nami na 15 min a ja som si mohol krásne cvakať!!
Za podobnú situáciu som dostal dištanc zo Slovakia Ringu. Už tam nemôžem chodiť fotiť, ale našťastie policajt ma pochopil a nehrá sa na najmúdrejšieho na svete. Ďakujem, ujo policajt! Strecha ide dolu a Veronika si užíva vietor vo vlasoch. Smolu mala Evka na Citroene, ktorej kameň roztrepal predné sklo na tisíc kúskov. Nejako zázrakom držalo pokope.
Pred šoférom zostal kruh nerozbitý a mohla šoférovať. Síce mala výhľad ako z ponorky, ale nevzdala sa. Prešli sme Štrbu....
....Svit a je tu Poprad.
Pred obedom ešte niekoľko pekných fotiek šumnej Popradčanky.
Poobede moja pravidelná 20 min siesta na deke, len tu zrazu búrka a zasa strecha hore. Pokiaľ som ju natiahol, zmokol som ako kura. A zasa neprší. V Poprade ma zaujala novinka na veteránskom nebi, Jaguar Mark IV z roku 1950.
Tento klenot si kúpil kamarát z Popradu. Doma má už MG A, ale to je len 2 miestne auto. Rodinka sa mu rozrástla na 4 ks.
Tak čo s nimi, kúpili si väčší stroj. Niekoľko rokov Martin "brouzdal" po internete, až nakoniec kúpil takúto krásnu opachu. Zaujímavostí na mašinke je viacej, ale mňa oslovilo dvojité veko kufra. Po otvorení tajného priečinku sa objaví originálne náradie, krásne a prehľadne usporiadané. Krása, tlieskam.
To bola iná doba. Zmoknutí sa presúvame na Concours d´elegance do Tatranskej Lomnice.
Pekne po skupinkách ideme na amfiteáter pred divákov a porotu. Tatry v Tatrách to je jedna veľká sranda a sklamanie.
Dve dymia ako studený Trabant. Pre dym sa nedá fotiť. Konečne jedna Tatra nedymí, ale tu zas musí tlačiť celá rodina.
To sa teda Tatry predviedli. Zrazu sa slniečko schováva, pravá letná búrka je tu. Pred pódium idem aj ja.
Strecha natiahnutá, ale aj tak mi do auta prší, tak naťahujem ešte veľký parazol, aby som viac nezmokol.
A viac som nefotil, lebo topánky som mal celé mokré, ale ešte jedna fotka na modrú vílu a idem sa sušiť a chystať na slávnostný večer.
To bol teda večer. Ivetka a Jožko sa vytiahli, sú to zabávači na úrovni.
Veru takto profesionálne som ešte nezažil vyhlasovanie víťazov.
Hlavnú cenu, Andelov pohár vyhrali Novákovci, ktorí priniesli do Tatier Hispano Suiza z roku 1932.
Prišli po vlastnej osi a nie ako zradca Marián, ktorý si viezol auto na vozíku. Aj mne sa ušla cena za najkrajšie povojnové auto. Zaslúžene. Na tretí raz sa mi podarilo súťaž dokončiť a minúť benzín, čo som do Triumphu natankoval ešte v máji.
Nebudem sa ďalej rozpisovať. Ďakujem Retro hotelu Morava a celému osadenstvu, ďakujem Veterán klubu Martina Mladoňa. Teším sa o rok.
Lúčim sa s pozdravom Svetu mier a práci česť!
