Keď mi šéf Ivan Durana z usporiadajúceho veterán klubu volal „Marián, boli by sme radi, keby si prišiel odfotiť našu akciu v Tomášove“, potešil som sa.
Hneď som bol som zvedavý, aká bude trasa. „Ráno prídeš, postavíš sa a budeš celý deň stáť na vyhradenom mieste, počet najazdených km nula!!“ No tak to mi nesedí, nepáčilo sa mi to. „Neboj, celý deň bude program, príde Gott, Elvis Presley, dobová módna prehliadka a hlavne mažoretky v krátkych sukniach.“ To sa mi už začalo páčiť. Veď si zašoférujem 8O km do Tomášova, to stačí. Tak idem!! „A nezabudni na dobové oblečenie!“, prízvukoval.
Ráno som si pekne, mimo diaľnice pošoféroval môjho zradcu Triumph Tr 3. A už som stál pred prvým usporiadateľom. Hneď prezreli auto, či je originál, a vybafli na mňa: „A máš aj dobové oblečenie? Lebo bez neho ťa dnu nepustíme.“ „Áno“, zaklamal som. V duchu som si pomyslel, dám si na hlavu dobovú čapicu, okuliare, rukavice a bude to.
Ale chyba, gate boli rifľového typu, ale nemali dobový strih a tričko s nápisom „Bugatti“ vôbec nebolo dobové, tak som mal problém. A to nehovorím, že som mal v kufri prichystané krátke gate, ktoré tam museli zostať. Celý deň som sa paril v čiernych dlhých. Krátke nohavice boli tolerované jedine žltému Mustangu, ktorého majiteľ sa hral, akože ide z pláže v Kalifornii.
Po príchode ma pekne usmernili na krásny trávnik, každý mal svoje vlastné miestečko a presnú popisku stroja. Veľmi pekne to vyzeralo.
Zámoček v Tomášove si zahral vo viacerých filmoch, viaceré významné osobnosti tam mali svadbu, napr. Adela B., mnohí tam nasadili partnerom parohy, ako napr... ale to sa sem nepíše...
Tak a teraz sa na jeho trávniku usadilo 9O starých krásavcov. Krásny pohlaď.
Akcia sa pomaly rozbehla, predseda klubu nás privítal a upozornil opätovne hlavne na zásadu dobového oblečenia a správania.
Dobre, nabudúce prídem zhulený na Spitfire-i, budem za hipisáka a nezabudnem ani na marišku a bude to OK. Medzi prvými prišiel aj veteránistický nestor, Nikolaj Nikitin na Morgane V8. To auto som obdivoval pred 3O rokmi a je stále krajšie.
Majiteľ už nechodí na veľa akcií, ale potešilo ma, keď si vybral Tomášov, aspoň neminul veľa benzínu vo svojom pažravom 8-valci.
Program sa rozbieha.
Veru, prišiel aj Elvis.
Síce bol trochu vypasený, ale spieval krajšie, ako Kája, ktorý ho nasledoval. Gottovi nejako nefungoval hlas, ale snažil sa aspoň o zábavu.
A veru, aj sme sa zasmiali.
Potom nasledovali mažoretky. Pre mňa boli moc mladé a slušné, ich mamičky by sa mi viac páčili, ale to je moja úchylka.
Počas celej akcie sa o dobrú zábavu starala dobová hudba, akcia bola krajšia, ako som si predstavoval.
Krásny bol pohlaď na niektoré autá a spolujazdkyne.
Dobová prehliadka šiat to umocnila.
Poobede som si pekne, tak ako každý deň, schrupol a zrazu ma zobudil nálet lietadla. A čo to z neho padá? Súčiastky? Nie, to len pilot vyhadzoval cukríky, detičky a mamičky pobehovali a zbierali cukríky, niektoré aj cez práve zobudeného deduška.
Maličkosť, ale potešila. A čo s mojím dobovým „ancugom“? Ako pôjdem na súťaž elegancie? Tak niečo vydumám, sako si požičiam od kamarátov z Galanty. Keď som uvidel dlhé nohy v červených pančuškách, tak som vedel, kto bude hlavnou hviezdou v mojom aute.
Krásne dlhé nohy v krátkej sukni, účes ako z filmu Šakalí léta.
Našťastie, patrili do nášho piešťanskeho klubu, tak som našej členke Adi povolil: „Môžeš ísť najprv s manželom na vašej Simce, ale potom šup do môjho Triumphu, v ňom vynikneš viacej a pôjdeme pred porotu.“ Nastala veľká chvíľa, na výstavnom móle sa predvádzajú posádky a vychvaľujú jeden pred druhým svoje autá.
Kto bol prvým majiteľom, kto sa v ňom vozil, že vraj svokra tatka Masaryka, alebo štrnásty bratranec Jurija Gagarina, kde bolo nájdené, v akom strašnom stave a iné rozprávky. Ja nepoznám históriu môjho Triumphu, ale môžem len pravdivo prehlásiť, že teraz ho šoféruje viacnásobný majster Slovenska a najrýchlejší a najlepší fotograf. „Včul“sa do mňa pustite!!
K niektorým posádkam si Janko musí až kľaknúť, aby počúval táranie a rozprávky ich majiteľov.
Tak, a je naša chvíľka.
Spolujazdkyňa sedí, nožičky pekne vynikajú a ideme na červený koberec.
Janko a porota len kukajú. Veď sú to zdraví chlapi. A teraz nasleduje moja rozprávka pre porotu. „Vážení, my sme nielen dobovo oblečení, ale sme zladení aj farebne. Ja mám čierne gate a tričko k exteriéru a spolujazdkyňa má pančuchy, podväzkový pás a gaťky vo farbe interiéru, čiže jej to ladí s červenou kožou interiéru. Našťastie, nechceli preveriť farbu nohavičiek, stačil len Jankov pohlaď a povedal, že to je pravda. Účes ako Zuzana Norisová z filmu Šakalí léta tiež zaujal. Bodujeme a za veľkého potlesku frčíme z červeného koberca.
Hurá, vraciam sako a spolujazdkyňu, ktorej sa jazda v Triumphe páčila viacej ako v manželovej Simce. Alebo to bolo šoférom??? Tak, koniec akcie sa blíži, vyhlasujú posádky, majú priviezť autá pred zámok na odovzdávanie cien. Na počudovanie, Janko Mečiar zahlási: „Marián, polož ten foťák a utekaj pre Triumpha, aj ty budeš ocenený!“
Nuž teda, utekám pre Triumpha, cestou si požičiavam sako, spolujazdkyňu a hrdo stojím v kruhu ocenených. Z nášho piešťanskeho klubu sme tam dvaja. Badura vyhráva cenu za najpôvodnejšie auto.
Nám sa ušlo tretie miesto v kategórii 60. - 7O. roky. Fenomenálny úspech!!
To som netušil, že tá porota tak správne rozhodne!! Boli tam krásne autá, ale asi tie nohy mojej spolujazdkyne zabrali na porotu. Len tá závisť potom: „Ty hajzel, nemal si nič, všetko si si požičal na poslednú chvíľu a vyhral si! A my čo?? Chystáme sa, kúpili sme si drahé dobové oblečenie a utreli sme hubu!!“ Nuž čo, šikovným patrí svet.
Našu kategóriu vyhrala super dobovo zladená posádka.
Tá parochňa bola super, len v nej bolo teplo. Ale čo pre úspech nespravíš? Akcia končí. Najprv som sem nechcel ísť, a teraz neľutujem.
Tomášov je na Slovensku nový typ akcie a veľmi sa mi páčil, má miesto vo veteránskom kalendári. Už teraz rozmýšľam, akú spolujazdkyňu zoženiem o rok. Čo tak použiť Spitfire a budem ako plavčík z Baywatch-u?
Nemá niekto kontakt na Pamelu Anderson?
