Veterány, policajný sprievod, zatvorená diaľnica, jazda na okruhu, motokáry a večer plný hudby a tanca. Medzinárodné stretnutie priateľov auto-moto v Hamuliakove ukázalo, že na vydarený veteránsky zraz netreba horské scenérie. Stačí dobrý nápad, šikovní organizátori a ľudia, ktorí si automobilovú históriu dokážu užiť naplno.

Minulý týždeň som si užil krásnu automobilovú akciu v hornatej časti Slovenska. Tentoraz však cesta viedla na úplnú rovinu, do Hamuliakova. Aj tu sa totiž dá pripraviť podujatie, na ktoré sa len tak nezabúda. O vydarený priebeh Medzinárodného stretnutia priateľov auto-moto sa postarala rodina Kranitzových.

Policajný sprievod a diaľnica len pre veterány

Jednou z veľkých „maličkostí“, ktoré výrazne prispeli k atmosfére celého podujatia, bol policajný sprievod. Vďaka nemu sa kolóna historických vozidiel plynulo presúvala cez semafory aj kruhové objazdy a účastníci si mohli naplno užívať spoločnú jazdu.

A potom prišlo niečo, čo sa len tak nevidí. Pre kolónu bola uzatvorená diaľnica. Veterány sa tak mohli na chvíľu ocitnúť na ceste, ktorá za bežnej premávky patrí moderným automobilom. Samozrejme, všetko prebiehalo v rámci bezpečnosti, no o zážitky rozhodne nebola núdza.

Z pohodlných sedačiek rovno do motokár

Po príchode na Slovakia Ring sa program rozhodne nekončil. Pohodlné sedačky veteránov vystriedali tvrdé laminátové sedačky motokár.

Adrenalín bol cítiť prakticky okamžite. Účastníci sa pustili do vzájomného naháňania a viacerí jazdili poriadne na hrane. O zábavu tak nebola núdza a k slovu sa dostali aj hodiny, ktoré ukázali, kto to s motokárou vie a kto sa nechal trochu uniesť.

Do motokáry si dokonca sadol aj najstarší účastník podujatia. Osemdesiatštyriročný Karol ukázal, že vek v tomto prípade rozhodne nie je prekážkou. Bez veľkých okolkov sa vtesnal do motokáry a veselo popreháňal aj podstatne mladšie ročníky.

Veterány si užili aj veľký okruh

Po niekoľkých kolách na motokárovej trati nasledoval presun na veľký okruh Slovakia Ringu. Účastníci dostali možnosť absolvovať niekoľko kôl a užiť si svoje historické stroje aj v prostredí, ktoré je inak doménou moderných pretekárskych áut.

Zatiaľ čo účastníci krúžili po trati, fotografi mali úplne inú úlohu. Bolo treba nájsť tie správne miesta a zachytiť čo najviac zaujímavých momentov. Aj tu bolo na čo pozerať.

Po jazdách prišiel na rad obed a s ním aj zaslúžený oddych. Program však pokračoval ďalej.

Ešte raz na trať a potom opäť na diaľnicu

Približne o 14:30 sa kolóna opäť vydala na cestu. A keďže diaľnica bola tentoraz opäť len a len pre účastníkov podujatia, presun mal úplne inú atmosféru ako bežná jazda v premávke.

„Diaľnica je len naša!“ – aj takto by sa dal opísať jeden z najsilnejších zážitkov celého dňa. Kolóna historických vozidiel smerujúca po uzavretej diaľnici musela byť pôsobivým pohľadom nielen pre samotných účastníkov.

Po jazde nasledoval návrat do Hamuliakova, kde sa začala ďalšia časť programu – odovzdávanie ocenení.

Prekvapenie, ktoré dojalo

Medzi ocenenými bol aj autor tejto reportáže. Prezident ZZHV Jakub Kranitz mu odovzdal netradičný a veľmi osobný darček – pretekárske topánky Puma, na ktorých bolo zlatým písmom uvedené jeho meno.

„Skoro som padol do kolien,“ priznáva autor. „To ma dojalo. Ďakujem.“

Aj takéto momenty ukazujú, že veteránske podujatia nie sú iba o autách. Rovnako dôležití sú ľudia, ktorí sa okolo nich stretávajú, priateľstvá a spoločné zážitky, ktoré zostávajú v pamäti oveľa dlhšie než samotná jazda.

Večer patril hudbe, tancu a priateľom

Po slávnostnom odovzdávaní ocenení nasledovala honosná večera. Tým sa však deň ani zďaleka neskončil. Prišla hudba, tanec a nechýbala ani nočná večera.

Medzinárodné stretnutie priateľov auto-moto v Hamuliakove tak ponúklo všetko, čo môže účastník od podobného podujatia očakávať – krásne historické vozidlá, spoločnú jazdu, trochu adrenalínu, pretekársku atmosféru, dobré jedlo a predovšetkým príjemné stretnutie ľudí s rovnakou vášňou.

Za vydarenou akciou stála rodina Kranitzových, ktorej patrí poďakovanie za organizáciu a množstvo zážitkov, ktoré si účastníci odniesli domov.

Ďakujeme za nezabudnuteľný zraz a tešíme sa na ďalšie stretnutie.

Článok vychádza z pôvodného textu Mariána Bazalu a bol redakčne upravený.