Škoda 120 GLS bola vo svojej dobe vlajkovou loďou mladoboleslavskej automobilky. Zelený exemplár, ktorý v apríli 1978 vyšiel z výrobného závodu vo Vrchlabí, sa v júni 2012 do Škoda Múzea podarilo získať od prvého majiteľa. Následne prešiel rozsiahlou renováciou.
V označení Škoda 120 GLS je zašifrovaná luxusná výbava populárnej „stodvadsiatky“: Grand de Luxe Super. Pripomeňme dobovú hierarchiu: nad štandardnou verziou 120 figuroval variant 120 L (de Luxe), následne 120 LE (de Luxe Économique) s úspornejším sprevodovaním pre diaľničnú prevádzku, 120 LS (de Luxe Super) so štvoricou predných svetlometov namiesto bežných dvoch a napokon aj 120 GLS, teda Grand de Luxe Super.
História modelu 120 GLS sa začala písať koncom roku 1976, keď vo Vrchlabí vznikla 40-kusová overovacia séria sedanu GLS. Pre odlíšenie a zatraktívnenie výzoru bola osadená štvorsvetlovou prednou maskou, ktorá bola v tomto prípade navyše bohato obložená prvkami z nerezového plechu. Oproti štandardným modelom pozostávala z lesklého rámčeka, odlišnej mriežky chladiča a lisovaných panelov pod kvartetom hlavných svetlometov.
Z nerezového plechu bolo aj orámovanie zadného čela, kapôt, rámov bočných okien a rovnako tak aj ďalších menších ozdobných prvkov karosérie. Od modelového roku 1981 v rámci modernizácie počet nerezových prvkov klesol, vďaka čomu zostávajú vozidlá GLS z prvých rokov výroby mimoriadne atraktívne.
Ku komfortným a bezpečnostným prvkom patrili napríklad pevnejšie výplne dverí, obloženie priečky volantu či nastaviteľné opierky hlavy, čo v tom čase rozhodne nebola samozrejmosť. V zimnej prevádzke prišlo vhod aj vyhrievanie zadného okna.
Za zadnou nápravou umiestnený štvorvalec s objemom 1 174 cm3 dával posádke k dispozícii svoj výkon 58 k (42,7 kW), k čomu dopomohlo okrem iného aj zvýšenie kompresného pomeru. Po zaradení najvyššieho rýchlostného stupňa, štvorky, sa cestovná rýchlosť zaokrúhlila na maximum 150 km/h. Ten, kto si mohol dovoliť Grand de Luxe Super, spravidla akceptoval aj nárok motora na kvalitnejšie palivo. V československých podmienkach z konca 70. rokov išlo napríklad o benzín Super s oktánovým číslom 96.
Populárne zadokolky
Sériová produkcia sa rozbehla v auguste 1978 a vyše 70 percent všetkých vyrobených GLS mierilo na export. Produkciu luxusnejších „stodvadsiatok“ vtedy vo Vrchlabí komplikoval oneskorený presun produkcie úžitkového modelu Škoda 1203 do Trnavy.
Posledná „tisícdvestotrojka“ opustila brány vrchlabského závodu až 31. decembra 1981, takže do toho okamihu schádzali z linky súbežne oba modelové rady. Zvládnuť sa to podarilo aj vďaka originálnemu riešeniu dopravníka: osobné a ľahké úžitkové vozidlá mohli vznikať v ľubovoľnom poradí, a to podľa aktuálnej potreby.
Luxusná Škoda 120 GLS patrila do v tom čase populárnej série nasledovníkov obľúbenej „embéčky“, teda modelu 1000 MB, ktorý prišiel s pohonom zadných kolies a s motorom vzadu. Rad pokračujúci s touto koncepciou začala v roku 1969 Škoda 100 so silnejšou „stodesiatkou“.
Tieto vozidlá odovzdali v roku 1976 štafetu sedanom 105, 120 a neskôr aj 130 či ďalším derivátom. Z celkovo viac ako milióna zástupcov uvedeného modelového radu, ktorý škodovkárskej produkcii dominoval až do roku 1989, pripadal na luxusné prevedenie len zlomok.
